História

Rok 1957:

- výpis zo správy o činnosti miestnej jednoty ČSPO v Pobedíme za

rok 1957:

- všetci členovia miestnej jednoty sa zaviazali,že stav členskej základne zvýšime o 10 nových členov,behom roku sme získali 6 nových členov,stanovený bod sme splnili na 60 %

- spolupráca MJ-ČSPO /miestnej jednoty-českoslov.požiarnej ochrany/ so zložkami Národneho Frontu nebola dostačujúca ba niektoré organizácie vôbec nepochopili význam požiarnej ochrany.

- spolupráca s MNV bola dostačujúca,ale v budúcnosti bude potrebné zlepšiť túto spoluprácu,aby sme mohli spoločne uchrániť náš spoločný a súkromný majetok pred požiarmi.

- naša MJ-ČSPO v Pobedíme v rámci propagácie PO /požiarnej ochrany/ zahrala divadelnú hru pod názvom „Bačová žena“,kde sa zapojili niektorý členovia MJ, ktorý samotným účinkovaním,ako aj organizovaním sa na tomto diele podielali, hry sa zúčastnili aj naši dlhoročný členovia a dievčatá

- MJ-ČSPO v Pobedíme prevádzala svoju  propagáciu,plagátmi,

prednáškami a školeniami domových protipožiarnych hliadok

- požiarny zbor našej miestnej jednoty previedol počas roku 1957, 35 cvičení a 15 školení,čo bolo vidieť pri priebehu celoštátnej súťaže požiarnych družstiev,ako v okrskovom tak aj okresnom kole súťaže požiarnych družstiev

- okrskové kolo sa konalo v našej obci,do súťaže sme zapojili 2 požiarne družstvá a jedno družstvo žiakov,tieto družstvá sa umiestnili vo svojich kategóriach na prvých miestach,čím si vybojovali postup do okresného kola

- v okresnom kole sa naše I.družstvo mužov umiestnilo na 1.mieste a druhé družstvo mužov na 3.mieste,žiaci sa na okresnom kole umiestnili na 5.mieste, naša jednotka patrila v tomto období do okresu Piešťany

- nesplnili sme však bod,že naša jednotka vyradí 10 nositeľov odznaku VP, odôvodňujeme to však tým,že všetci naši členovia sú prevažne roľníci a poľnohohospodárke práce im nedovoľovali prípravu pre získanie odznaku

- v rámci prevádzania preventívnych prehliadok sme previedli v našej obci 320 obytných a hospodárských budov,do prehliadok bolo zapojených 24 členov našej jednoty,bolo zistených 30 závad,s ktorých na mieste bolo odstránených 25,závady väčšieho rozsahu boli postúpené MNV

- počas žatevných prác môžeme hodnotiť prácu našej miestnej jednotky s radosťou, behom celého obdobia sa nevyskytlo neakých vážných nedostatkov,naši členovia odhliadkovali 830 hodín

- v rámci akcie zveľadovania miest a obcí sa naša miestna jednota zapájala a odpracovala 540 brigádnických hodín,práce boli na výstavbe čakárne autobusu, úprave požiarnej zbrojnice a požiarneho náradia

- vo funkcií strojníka boli zacvičení 18 členovia MJ-ČSPO,s ktorými bol vykonaný nácvik nasávania a vysávania vody


HISTÓRIA

DOBROVOĽNÉHO HASIČSKÉHO ZBORU

POBEDIM

 

Dobrovoľný hasičský zbor má v našej obci svoju bohatú históriu.

Prvá zmienka o výskyte najstaršieho požiaru v lokalite územia obce existovala len

v ústnom podaní.Z pokolenia na pokolenie sa rozprávalo o tom,že kedysi dávno

existovalo v časti chotára Hradište drevené hradisko,ktoré celé zničil požiar.

Vďaka výskumom Archeologického ústavu v Nitre zahájených koncom 50-tych

rokov sa potvrdila existenciastroslovanského hradiska,aj výskyt požiaru.

Táto pevnosť zrejme slúžila na ochranu obyvateľov okolitých osád proti vpádom

nepriateľa a nepriateľ,keď ju nemohol dobiť použil vraj na jej zničenie oheň.

Písomná zmienka o veľkom požiari,ktorý obec postihol je z posledného desaťročia

18 storočia.Našou obcou sa prehnal vtedy mohutný víchor,na hornom konci „Pažite“

vznikol požiar,ktorý sa rýchlo rozšíril za pomoci veľkého vetra.Za hodinu bol oheň

na druhom konci Pažite,strecha sa chytala od strechy,dom od domu,trám od trámu,

chytili sa horieť maštale,humná,stodoly a stohy.Zvieratá sa dusili dymom,zhoreli

ošípane,husi,sliepky a kačice.Zo všetkých strán sa ozýval krik a plač detí a žien.

Pri tomto požiari zhorela strecha kostola aj strecha kaplnky,zhoreli aj všetky budovy

vtedajšieho prepozitúrskeho majera. Vietor bol tak silný,že sa zapálili aj vŕby,ktoré boli

vzdialené od obce stovky metrov. Pri tomto požiari sa spomína aj udalosť,ktorá sa

v osudný deň stala. Občania zo susednej obce Podolie,prišli vypomôcť zastaviť

požiar a v snahe zachrániť zvony na kostole vyšli na kostolnú vežu,požiar sa v tom

dostal i na strechu kostola,takže sa im už nedalo zísť z veže a dusili sa od dymu,pomohli

si tým,že vytiahli povrazy a oknom veže sa spustili po nich dolu,tie povrazy im spálili

kožu na rukách až po mäso.

Z dostupných materiálov sa nepodarilo zistiť,za účinkovania,ktorého richtára bolo

prijaté rozhodnutie vybudovať cez obec umelý potok tvz. „Hyndžier“,ako zdroj vody

v prípade požiaru v nedostupnej časti obce vodou,rozhodnutie to bolo múdre a prax

ukázala,že jeho zásluhou boli zachránené mnohé hodnoty občanov a obce.

V dávnych dobách bolo v obci zavedené hlásenie hodín v noci,nočným hlásnikom.

Počas letných mesiacov,cez žatvu a mlatbu,mal tento hlásnik pridelenú pomoc.Boli

to dvaja ,niekedy traja občania,ktorý obchádzali dedinu a v prípade požiaru mali za

úlohu ohlasovať oheň.

Ďalší veľký požiar bol v roku 1867,vtedy z neznámej príčiny začalo horieť na začiatku

ulice „Veľká strana“ horeli domy smerom od fary do stredu dediny,vtedy

vyhorela celá ulica,domy aj hospodárske budovy.

O niekoľko rokov,tak asi po roku 1870 začali dosť časté požiare hospodárskych

budov a stodôl,časom sa zistilo,že tieto požiare mal na svedomí podpalač,keď sa

občania dozvedeli kto to urobil,doviedli tohto podpalača a chceli ho hodiť do ohňa.

Ten ich prosil,aby tak neurobili,že im všetko vyzradí a priznal sa,že to bol už

dvanásty oheň,ktorý založil,robil to preto aby mal ako tesár prácu a najmä na podnet

Vrbovských židov - obchodníkov s drevom.

V roku 1914 vznikol v našej obci za záhadných okolnosti požiar v časti „Kút“,

pri ktorom zhorelo päť stodôl.Príčina požiaru,vtedy úradne zistená nebola aj keď

medzi ľudmi určité podozrenie bolo.

Keď však v tomto roku vypukla vojna,muži narukovali,pacháteľ sa nezisťoval.

Veľký požiar z nezistených príčin vznikol aj v roku 1921,keď začala horieť stodola

Michala Šupku č.26,tento požiar zničil 21 stodôl a jeden obytný dom a stohy slamy.

Pri tomto požiari sa pokazila malá ručná sriekačka,do ktorej sa voda donášala.

Po tomto požiari boli zakúpené dve striekačky,jedna motorová a jedna ručná,taký bol

predpis ,lebo ľudia ešte neverili motorom.

V tej dobe rozhodol magistrát obce založiť v obci Hasičský zbor, na slávnostné založenie

dobrovoľného hasičského zboru v roku 1921 prišiel aj Augustín Hedávek

z ústredia hasičov na Slovensku. Prvým predsedom zboru sa stal Vavro Jozef.

Následne prišli za sebou dva menšie požiare,pri prvom zhorela stodola a dva stohy

slamy,pri druhom stoh slamy.Že sa zamedzilo rozšíreniu požiaru možno pripísať tej

skutočnosti,že tu bol hasičský zbor a nové výkonné striekačky.

O prvom vybavení obce hasiacou striekačkou v prípade požiaru nie je žiadna písomná zmienka.

V publikácií vydanej k 25-ročnému výročiu JRD v Pobedime je však uvedené,že v roku 1934

sa odpredala hasičská striekačka,ktorá mala už 78 rokov.

Takže s tejto skutočnosti zisťujeme,že prvé mechanické vybavenie hasiacou

striekačkou mohla mať obec v roku 1856 za richtára Bielika Jozefa,alebo Klimu M.

Za Slovenského štátu bola v obci vybudovaná nová budova pošty,v tejto budove bola

umiestnená hasičská zbrojnica s miestnosťou pre schôdzkovú činnosť členov hasičského zboru.

Vtedajším veliteľom bol Tomek Eduard – notár,neskôr to bol

Miklovič Ján /Ondráš/ - poštár.

 

Od roku 1953 sa stal predsedom dobrovoľného hasičského zboru Maco Jozef,zbor

mal vtedy 72 členov.

Od roku 1957 spracoval kroniku DHZ Pobedim p.Martin Piškula predseda DHZ

Ktorý bol zvolený za predsedu DHZ v roku 2002.